World Cup 2026 akansi nhyehyɛe a wɔtrɛw mu no wiee ase, na asɛm a ɛsɛ sɛ Afrika bɔɔlbɔfo hwɛ nyɛ sɛ akuo pii nyaa kwan nkutoo. Akuo 48, akuw 12 ne agorɔ 104 no maa aman pii bɛdaa adi, nanso ɛsan maa ɔhaw foforo puee: ɔman a ɛpɛ sɛ ɛkɔ akyiri no hia nhyehyɛe a ɛyɛ den sen agorɔfo dubaako a wɔfi ase.
AP kaa sɛ nhyehyɛe foforo no amma akansi no anyera, efisɛ aman a nnipa ansusuw wɔn ho ne agorɔ a ɛyɛ den maa ɔhwɛfo ani gyee. Ɛno yɛ asɛmpa ma Afrika, baabi a kwan pii betumi ama aman a na wɔtaa twa mu wɔ akyiri no anya ntamadan kɛse. Nanso kwan foforo nkyerɛ nkonim foforo ankasa.
Ade a edi kan ne agorɔfo nhwehwɛmu. Kuo bi nni ho kwan sɛ ɛhwɛ ɔsɔretiafo baako pɛ na ɛtwɛn. Dibea a ɛto so abiɛsa kwan, akwantu tenten, ɔhyew, agoprama ani, ne ɔsɔretiafo agorɔ kwan sesa bere tiaa mu. Ɔman a ɛde mfoni adesua, akontaabu ne mpɔtam nimdeɛ bɔ mu ansa na akansi no aba no nya mmuae ntɛm.
Ade a ɛto so abien ne ahomegye. Agorɔ pii kyerɛ ntetee a ɛnyɛ den bere nyinaa, aduan a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ, adɔkitafo kuo a ɛyɛ mmerɛw sɛ wɔbɛkasa, ne nhyehyɛe ma wɔn a wɔannya agorɔ bere pii. Sɛ benkyi so agorɔfo ante agorɔ kwan no ase a, akansi tenten no da nsɛm no adi.
Ade a ɛto so abiɛsa ne ɔmanfo anidaso. Ɔman bi betumi adi agorɔ baako nkonim na nkitahodi ntamadan afa no sɛ kuw a ɛbɛkɔ awiei. Saa dede no tumi ka agorɔfo. Bɔɔlbɔ mpanyimfo ne ɔkyerɛkyerɛfo hia nkitahodi a ɛkyerɛ botae a ɛda hɔ, nea ɛsɛ sɛ wɔsiesie, ne sɛnea nkogudi baako remma nhyehyɛe no ngu.
Afrika adesua kɛse ne sɛ World Cup foforo yi yɛ bosome baako sohwɛ sɔhwɛ. Kwan a wɔnya yɛ pon a wɔbue, nanso nhyehyɛe a ɛkɔ akyiri ne nea ɛma ɔman gyina hɔ. Sɛ bɔɔlbɔ mpanyimfo de agorɔfo nhwehwɛmu, ahomegye, mmofra kwan ne akyerɛkyerɛfo adesua ka ho a, nhyehyɛe foforo no betumi ayɛ kwan foforo, ɛnyɛ mfoni kɛse bi nko ara.







